Jefta dodržal svoj sľub a poslal dcéru do svätostánku v Šíle, kde mala slúžiť do konca života. (Sud. 11:30–35) Hoci pre Jeftu to bola ťažká situácia, ešte ťažšie to bolo pre jeho dcéru. Ochotne sa však podriadila jeho rozhodnutiu. (Sud. 11:36, 37) Vzdala sa vyhliadky, že sa vydá a bude mať deti, ktoré by zachovali rodinné meno a dedičstvo.
Ak niekto potreboval útechu a povzbudenie, bola to práve ona. V Biblii čítame: „Stalo sa to predpisom v Izraeli: Rok čo rok chodievali dcéry Izraela vzdávať chválu dcére Gileádčana Jeftu, štyri dni v roku.“ (Sud. 11:39, 40) Poznáš spolukresťanov, ktorí zostali slobodní, aby sa mohli viac venovať „Pánovým veciam“? (1. Kor. 7:32–35) Mohol by si ich pochváliť a povzbudiť?
PS: Pomazaní bratia a sestry sa vzdali večného života na Zemi, aby slúžili ako Kristovi spolukráli a kňazi v Jehovovom večnom nebeskom kráľovstve! Pre mnohých z iných oviec sa to asi nezdá ako obeť z hľadiska neporovnateľného požehnania v nebi ako nesmrteľné bytosti! Ale je to obeť z ich strany, tak ako keď Ježiš Kristus obetoval svoj ľudský dokonalý život!