Epafras dobre poznal spolukresťanov a veľmi mu na nich záležalo. Pavol ho nazval svojím „spoluzajatcom“, z čoho vidno, že mal svoje vlastné problémy. To mu však nezabránilo, aby si všímal duchovné potreby druhých. (Filém. 23) A niečo pre spolukresťanov aj robil. Modlil sa za nich, a to dokonca menovite. Nebolo to prejavom nesebeckého záujmu? To isté môžeme robiť aj my. Modlitby za našich bratov a sestry majú veľkú moc, najmä keď za nich prosíme menovite. (2. Kor. 1:11;Jak. 5:16) Zamysli sa!
Za koho by si sa mohol menovite modliť. Mnohí bratia a sestry sa podobne ako Epafras modlia za členov svojho zboru, ktorí prežívajú ťažkosti. Možno pre nich nie je ľahké postarať sa o rodinu, stoja pred vážnym rozhodnutím alebo sú vystavení pokušeniu. Vo svojich modlitbách by sme mali pamätať aj na tých, ktorí stratili smrťou milovaného človeka, na tých, ktorí boli zasiahnutí prírodnou katastrofou alebo vojnou, a na tých, ktorí musia znášať ekonomické ťažkosti. Je zrejmé, že mnohí bratia a sestry potrebujú, aby sme sa za nich modlili. Naše modlitby im môžu veľmi pomôcť.
PS: Najväčším problémom dneška pre uctievateľov Jehovu Boha a učeníkov Ježiša Krista splolu s jeho pomazanými bratmi je získanie presného biblického poznania!