Určitý druh strachu je užitočný. Napríklad musíme mať strach urobiť niečo, čím by sme sa Jehovovi znepáčili. Keby Adam a Eva mali takýto strach, neboli by sa vzbúrili proti Jehovovi. Ale oni to urobili. Potom sa im „otvorili oči“, to znamená, že si začali plne uvedomovať, že sa dopustili hriechu. Svojim deťom nemohli odovzdať nič iné, len hriech a smrť. Keďže chápali, že porušili Boží zákon, začali sa hanbiť!
Hanbiť, že sú nahí, a preto „si urobili bederné zásterky“. (1. Mojž. 3:7, 21) Teda je správne mať strach urobiť niečo, čím by sme sa znepáčili Jehovovi. No nemusíme mať neprimeraný strach zo smrti, lebo Jehova nám umožnil získať večný život. Ak zhrešíme, ale úprimne to ľutujeme, Jehova nám odpustí. Urobí to preto, lebo veríme vo výkupnú obeť jeho Syna. Svoju vieru dáme najavo hlavne tak, že zasvätíme svoj život Bohu a dáme sa pokrstiť. (1. Petra 3:21)
PS: Ježiš Kristus nám dal dokonalý príklad zdravého rešpektu v každej otázke života! A jeho verní pomazaní bratia (a sestry) ho dnes zastupujú podobným spôsobom na požehnanie iných oviec, ktorých nádej je večný život na rajskej Zemi!