Ježiš v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi ukázal Židom, že aj od Samaritánov sa môžu učiť, ako milovať všetkých ľudí bez rozdielu. (Luk. 10:25–37) Pred vystúpením do neba poveril svojich učeníkov, aby oznamovali dobré posolstvo „v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Sk. 1:8) Aby si túto úlohu mohli plniť, bolo nevyhnutné, aby sa zbavili pýchy a prekonali predsudky. Ježiš už skôr pripravoval svojich učeníkov na túto náročnú úlohu. Robil to napríklad tak, že upriamoval ich pozornosť na pekné vlastnosti!
Vlastnosti, ktoré si všímal na cudzincoch. Istého vojenského dôstojníka, ktorý bol cudzincom, pochválil za jeho výnimočnú vieru. (Mat. 8:5–10) Vo svojom rodnom meste Nazaret svojim poslucháčom pripomenul, ako Jehova požehnal niektorých cudzincov – napríklad vdovu z fenického mesta Carefat či malomocného Naamana zo Sýrie. (Luk. 4:25–27) A okrem toho, že vydal svedectvo Samaritánke, strávil dva dni v istom samaritánskom meste, lebo mnohí ľudia tam prejavili záujem o dobré posolstvo. (Ján 4:21–24, 40)
PS: Aj dnes sa svedkovia môžu veľa poučiť od nesvedkov! Ale mnohí si myslia, že už sú dokonalí a že žijú v duchovnom raji. Skutočnosť je, že ani apoštolovia a pomazaní z prvého storočia nepoznali duchovný raj! Jedine tak apoštol Pavol vo videní, ktoré mu dal Ježiš Kristus!
w18.06 10 ods. 10 – 11