Ak v starovekom Izraeli niekto nešťastnou náhodou niekoho zabil, musel utiecť do jedného z útočištných miest a pri vchode do mestskej brány predniesť svoju záležitosť „pred ušami starších mužov“. Starší ho mali pohostinne prijať. Potom ho mali poslať za staršími mesta, kde došlo k usmrteniu, aby posúdili jeho prípad. (4. Mojž. 35:24, 25) Utečenec sa mohol vrátiť do útočištného mesta, len ak sa niečo potvrdilo!
A to, že išlo o neúmyselné zabitie. Prečo sa záležitosťou museli zaoberať starší? Lebo len tak mohol izraelský národ zostať čistý a ten, kto niekoho neúmyselne zabil, mohol mať úžitok z Jehovovho milosrdenstva. Istý biblický učenec napísal, že ak takýto človek nešiel za staršími, „hrozilo mu, že príde o život... pretože nevyužil ochranu, ktorú mu ponúkal Boh.“ Keby neutiekol do jedného z útočištných miest, ktoré určil Jehova, najbližší príbuzný obete by ho mohol zabiť.
PS: Celý svet je vinný z prelievania krvi, takpovediac, z pohľadu Zvrchovaného Vládcu vesmíru, Stvoriteľa, Jehovu Boha! Všetci ľudia, okrem tých, ktorí hľadajú protekciu v kresťanskom zbore, patria do sveta, ktorý počas asi 6 000 rokov prelieval nevinnú krv!
w17.11 9 ods. 6 – 7