V mojžišovskom Zákone čítame: „V prípade, že muž urobí Jehovovi slávnostný sľub alebo prisahá prísahu, aby na svoju dušu uviazal slávnostný sľub... neporuší svoje slovo. Má robiť podľa všetkého, čo vyšlo z jeho úst.“ (4. Mojž. 30:2) Neskôr Šalamún pod pôsobením svätého ducha napísal slová, ktoré čítame v dnešnom dennom texte. Aj Ježiš potvrdil, že dať Bohu sľub je veľmi závažné, keď povedal:
„Nebudeš prisahať bez toho, že by si splnil, ale splníš Jehovovi slávnostné sľuby.“ (Mat. 5:33) Je teda jasné, že sľúbiť niečo Bohu je veľmi závažné. To, ako vážne berieme svoje sľuby, priamo ovplyvňuje náš vzťah k Jehovovi. Dávid napísal: „Kto smie vstúpiť na Jahveho vrch? Kto si môže zastať na jeho svätom mieste? Ten... kto neklame a falošne neprisahá.“ (Žalm 24:3, 4, Jeruzalemská Biblia)
PS: Len hlupáci odmietajú úžasne neporovnateľný sľub večného života na rajskej Zemi! Preto iné ovce sa musia neustále uisťovať, že sa správajú ku Kristovi a jeho nebeskému Otcovi verne a poslušne!
