Predtým ako sme sa stali kresťanmi, sme možno robili veľa nesprávnych vecí, pričom sme si ani neuvedomovali, ako sa na to pozerá Boh. Obrazne povedané, boli sme ‘otrokmi nečistoty a nezákonnosti’, čiže sme ‘boli otrokmi hriechu’. (Rim. 6:19, 20) Potom sme spoznali pravdu, zmenili svoj život, zasvätili sa Bohu a dali sa pokrstiť. Boli sme ‘oslobodení od hriechu’ a ‘stali sme sa otrokmi spravodlivosti’. (Rim. 6:17, 18) Ale ako by sa mohlo stať, že by sme dovolili hriechu, aby nad nami ďalej vládol?
Tak, že by sme nebojovali proti túžbam svojho nedokonalého tela. Máme dve možnosti: buď hriechu dovolíme, aby nad nami vládol, alebo mu to nedovolíme. Záleží na tom, po čom v srdci túžime. Položme si otázky: Stáva sa mi, že nedokonalé telo alebo myseľ ma vedie zlým smerom a ja sa tomu poddám? Alebo sa snažím umŕtvovať sklon k hriechu? Žijem tak, aby som robil radosť Bohu? Ak sme naozaj vďační za Božiu nezaslúženú láskavosť, budeme sa snažiť zo všetkých síl páčiť Bohu.
PS: Iné ovce veľkého zástupu majú možnosť si dnes zvoliť ako svojho kráľa hriech alebo Ježiša Krista a tiež jeho pomazaných bratov ako nebeských nesmrteľných Kráľov a kňazov!