V tom čase boli mnohé mestá, ako napríklad Jeruzalem, obohnané vysokými múrmi. Múry slúžili nielen ako ochrana pred nepriateľmi, ale aj ako rozhľadňa, odkiaľ bolo možné pozorovať, čo sa deje v okolí. Na múroch a pri bránach boli vo dne v noci rozmiestnené hliadky. V prípade blížiaceho sa nebezpečenstva mali obyvateľov mesta varovať. (Iz. 62:6) To, či strážcovia zostali na svojich stanovištiach bdelí a ostražití,
bolo otázkou života a smrti. (Ezech. 33:6) Židovský historik Josephus Flavius uvádza, že v roku 70 n. l. sa rímske vojsko zmocnilo pevnosti Antonia, ktorá susedila s jeruzalemskými hradbami. Stalo sa to práve preto, lebo stráže pri bránach zaspali! Rimania odtiaľ vtrhli do chrámu a podpálili ho. To nakoniec viedlo k veľkému súženiu, aké Jeruzalem a židovský národ nikdy predtým nezažil.
PS: Dnes musíme byť na stráži každý individuálne! Duchovne! Nepriateľ je začiatok veľkého súženia! Ak v tomto čase nebudeme aktívní v našej viere, pomoc nedostaneme ani od pomazaných bratov Krista!