Keby sme sa pýšili svojou národnosťou, kultúrou či krajinou, dostali by sme sa do rozporu s Jehovovým názorom na ľudí. Samozrejme, Boh od nás neočakáva, že zaprieme svoj pôvod. Kultúrne rozdiely predsa prispievajú k úžasnej rozmanitosti ľudskej spoločnosti. No mali by sme pamätať na to, že Boh považuje všetkých ľudí za rovných. (Rim. 10:12) Neprimeraná hrdosť na svoj pôvod pramení z nacionalizmu. Keby sme si mysleli, že náš národ a krajina sú lepšie než ostatné, ťažko by sme zostali neutrálni.
Ani my nie sme imúnni voči takejto pýche, lebo aj niektorí kresťania v prvom storočí pocítili, že členovia zboru s nimi zaobchádzali zaujato pre ich národnosť. (Sk. 6:1) Ako zistíme, či sa v nás nezakorenila pýcha? Dajme tomu, že brat či sestra z inej krajiny nám dá nejaký návrh. Ako zareagujeme? Pomyslíme si, že u nás to robíme lepšie, a ihneď návrh zamietneme? To by nebolo správne, lebo pre každého z nás platí biblická rada z dnešného textu.
PS: Všetci svedkovia Jehovu Boha by si mali uvedomiť, že Kristus nám ponúka dokonalú Kresťanskú 'kultúru' s dokonalými kresťanskými 'tradíciami' cez svojich Jehovovým duchom pomazaných bratov!