Mať dobrý pocit z toho, čo dokázali druhí, a dokonca byť do určitej miery hrdý sám na seba je správne. Nemusíme sa hanbiť za to, z akej rodiny, kultúry či krajiny pochádzame. (Sk. 21:39) Existuje však pýcha, ktorá môže poškodiť naše vzťahy s druhými a zničiť naše priateľstvo s Jehovom. Môže spôsobiť, že keď nám niekto dá radu, máme mu to za zlé a namiesto toho, aby sme ju pokorne prijali, odmietneme ju. (Žalm 141:5)
Tento druh pýchy sa definuje ako „prílišné sebavedomie“ alebo „povýšenecký postoj ľudí, ktorí si myslia, že sú lepší ako druhí, a to často bez oprávneného dôvodu“. Jehova takú pýchu nenávidí. (Ezech. 33:28;Ámos 6:8) Ale Satan sa vyžíva v tom, keď vidí, že ľudia sú pyšní a vystatovační ako on. Určite si mädlil ruky, keď pozoroval, ako domýšľavo sa vyvyšuje Nimród, faraón alebo Abšalóm. Všetci padli za obeť pýche. (1. Mojž. 10:8, 9;2. Mojž. 5:1, 2;2. Sam. 15:4–6)