Lebo oslovoval Izraelitov, ktorí už boli Jehovovými svedkami, no teraz mali vydávať svedectvo aj o Ježišovi. Učeníci mali od tejto chvíle oznamovať ľuďom, že súčasťou Jehovovho predsavzatia sa stalo čosi nové. Bolo to niečo ešte veľkolepejšie ako oslobodenie Izraelitov z otroctva v Egypte a neskôr zo zajatia v Babylone. Vďaka tomu, že Ježiš Kristus zomrel a bol vzkriesený, Boh umožnil oslobodenie z toho najhoršieho druhu otroctva !
Z otroctva hriechu a smrti. Na Letnice roku 33 n. l. boli Ježišovi učeníci pomazaní svätým duchom a začali s ľuďmi hovoriť „o vznešených Božích veciach“. Na ich svedeckú činnosť priaznivo zareagovali tisíce ľudí. Robili pokánie a prijímali Ježiša ako Jehovov prostriedok na záchranu. Ježiš tak mohol z miesta po pravici svojho Otca vidieť, ako jeho meno nadobúda stále väčší význam. (Sk. 2:5,11,37–41)