"Jehova je môj Pastier...Dáva mi líhať na trávnatých pastvinách."
- Žalm 23:2.
Stádo oviec ležiace mierumilovne uprostred hojnosti - to je scéna, ktorú maľuje
pre nás Dávid. Scéna spokojnosti, občerstvenia a istoty. Hebrejské slovo, ktoré
prekladá ´pastviny´ nesie myšlienku ´šťastného miesta´, alebo aj spokojného aj
šťastného života. Určite ovce samé by si nemohli nájsť také miesto. Lenže ich
pastier vie ako ho nájsť. Ako nás Boh dnes vedie k takému šťastnému životu?
Jeden spôsob je cez vlastný príklad. Jeho Slovo nás povzbudzuje, aby sme
a stali jeho ´napodobňovateľmi´ (Efezanom 5:1). V kontexte tohto verša
sa spomínajú láskavosť, nežnosť, odpúšťanie a láska. Istotne sám Boh
dá najlepší príklad takých vlastností. Ak ho budeme následovať, tak
on nás určite privedie, tak povedané, k ´šťastným pastvinám´ napriek
beznádejnosti a konfúzii tohto sveta!
A toto bol sľub svojmu vyvolenému národu! Siedmy deň podľa zákona mal byť venovaný
duchovným záujmom, ktoré by im pomohli pestovať horeuvedené Božie vlastnosti, cez
ktoré by ´odpočívali´ od svojej namáhavej práci počas šesť dní a takto ´vstúpili´
do Božieho ´odpočinku´. Ale pre ich neposlušnosť a nedostatok viery v jeho syna
nevstúpili do Jeho ´odpočinku´, alebo ´trávnatých pastvín´, čo v skutočnosti
znamenajú šťastný život:
"Tak som prisahal vo svojom hneve: ´Nevojdú do môjho odpočinku´ (alebo
´trávnatým pastvinám´, alebo šťastnému životu)." - Hebrejom 4:3.
To znamená, že cez vieru v Božieho Syna Kresťania sú ich Bohom vedení k ´trávnatým
pastvinám´ každý deň.